Vplyv ťažby nestatných surovín na životné prostredie
Ťažba nerastných surovín hlbinnou, ale aj povrchovou ťažbou, vždy ovplyvňuje tvárnosť krajiny, kde ťažba prebieha. Pri povrchovej ťažbe je to predovšetkým devastácia spôsobená vlastnými ťažobnými prácami, ukladaním nepoužiteľných zložiek ložiska (haldy a pod.).
Hlbinná ťažba spravidla vyvoláva zmeny príslušnej časti zemského povrchu - poklesy (Mečířová a i., 1970).
Nadmerná exploatácia ložísk, ich úprava a spracovanie, majú za následok výrazné zásahy do prírodného prostredia. Nebezpečenstvo predstavujú aj oblasti s ukončenou, či prerušenou ťažbou. Medzi najvýraznejšie zmeny patria zmeny reliéfu, zmeny hydrogeologického režimu podzemných vôd, zmeny chemického zloženia pôd a vôd, degradácia pôd. Ďalšími nepriaznivými dopadmi na životné prostredie je odvodňovanie horninových komplexov, zníženie výdatnosti využívaných zdrojov, nahromadenie veľkého množstva zostatkových materiálov s obsahom kontaminantov na haldách a odkaliskách. Do povrchových tokov sa z týchto zdrojov dostávajú nebezpečné látky, a to v rozpustnom aj pevnom stave. Usadzujú sa v korytách potokov, postupne sa rozpúšťajú, čo spôsobuje dlhodobé zvýšenie obsahu škodlivých látok. Značné nebezpečenstvo spôsobuje najmä zvetrávanie sulfidov. Možno ich preto zaradiť k chemickým časovaným bombám. Prítoky banských vôd môžu mať zvýšenú rádioaktivitu, čo má tiež vplyv na životné prostredie (Klinda a i., 2002).
Dôležitou úlohou pri banskej činnosti je pravidelné monitorovanie. Pri monitorovaní sa zisťujú hlavne environmentálne parametre. (Klinda a i., 2002).
Dlhodobým cieľom ekologickej optimalizácie krajiny je voľba spôsobov rekultivácie. Rekultivácia môže byť:
§ poľnohospodárska
§ lesnícka
§ hydrická
§ ostatné typy (Dimitrovský, 2000).